Základové pásy

Základy domu sú tvorené základovými pasmi, čo sú vyhĺbené ryhy pod nemrznúcu hĺbku.

• So stavbou základov je treba začať čo najskôr po vyhĺbení základovej škáry, pričom zemina nesmie v žiadnom prípade odpadávať do betónu. Zemina okolo výkopu by nemala byť premrznutá, prudké ochladenie betónu po naliatí do výkopov by mohlo zastaviť proces tvrdnutia.

• Ak je stavba robená svojpomocne, mala by prebehnúť dohoda s odborníkom, ktorý schváli jednotlivé pracovné postupy, prostredie a prípravu stavby.

• Pracovný priestor je potrebné vyčistiť, aby bol dobre dostupný a to nie len z hľadiska pracovných aktivít, ale aj z hľadiska dostupnosti vody, elektriny a teda aj svetla.

• Pri projektovaní základov platí pravidlo priamej úmery, čím väčšie zaťaženie bude na pás, pätku alebo rošt pôsobiť, tým väčšia musí byť šírka základu. Pri výpočte však môže nastať aj situácia, kedy budeme potrebovať veľmi veľkú šírku základov. To by však znamenalo nadmernú spotrebu betónu. Tento problém sa rieši tým, že projektant navrhne iný druh základu a to stupňovitý základ.

• Základové pásy sa navrhujú tam kde je zaťaženie najvyššie. Predovšetkým teda pod zvislé nosné steny, pod hrubšie priečky, ale aj pod schody a komíny. Jednotlivé základové pásy sú vždy dlhšie ako širšie a hlbšie. V porovnaní so šírkou múru musia byť na každú stranu rozšírené o 100-150 mm. Na ich vyhotovenie sa najviac hodí čistý betón.

• Pri neštandardnom podloží najmä pri navážke je odporúčané posúdiť únosnosť podložia a následne navrhnúť princíp založenia. Súčasťou návrhu základovej dosky je aj hĺbka založenia a šírka základových pásov. Hĺbka založenia závisí predovšetkým na nemrznúcej hĺbke od upraveného terénu alebo podľa mapy kde je uvedené v akej lokalite sú odporúčané nezamrzujuce hĺbky . Táto hĺbka je daná podľa miesta stavby a typu zeminy: od 0,8 m do 1,6 m pod upravený terén.

Vnútorné pasy ktoré sú nie sú priamo náchylné k premŕzaniu, sa spravidla navrhujú do menšej hĺbky založenia, minimálne 50cm do pôvodného terénu.

• Výkop pre základové pásy je potreba mať vodorovné , pri realizácii základovej dosky vo svahu sa preto vykonáva základové pásy stupňovito z hľadiska klimatických vplyvov v každom mieste v nezamŕzajúcej hĺbke toto nazývame  tzv. schody , kde je potreba musíme každý schod šalovať a po zabetónovaní pásov treba šalung odstrániť. Základová doska je potom staticky stabilná. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potreba zväčšiť šírku pasov a prípadne vykonať spevnenie základovej škáry vhodným posypom a zhutniť. Základová doska musí mať škáru v celej ploche založenia o rovnakých vlastnostiach. Ak sa pri výkopoch zistí odlišnosť musí sa podložie upraviť. Pri výpočte veľkosti schodov berte do úvahy výšku DT tvárnice tak aby ste nemuseli v ďalších krokoch zrezávať DT tvárnicu.

• Pozor aj na odvádzanie dažďovej vody! Z hľadiska stability základov predstavuje táto voda jedno z najväčších rizík. Ak výkopy predsa zaleje dážď, vyčistite základovú škáru (dno výkopu), mala by byť bez zabahnenia, bez zaplavenia vodou.

Spevnenie základovej škáry (Zhutňovanie pôdy)- pod týmito výrazom si môžeme predstaviť spevňovanie podkladovej plochy vhodným vibračným zariadením .Spevňovanie vibráciami, ktoré má za úlohu zamedziť v neskoršom období pohybu podkladovej plochy či jej prepadu a preto je dôležité tento úkon vykonať správne. V prvom rade si treba uvedomiť, že každá vibračná noha má určitú váhu a dokáže vyvinúť určitý vibračný tlak, pomocou ktorého dochádza k zhutňovaniu zeminy. Sila tlaku, ktorú dokáže vibračné zariadenie vyvinúť ovplyvňuje účinnú hĺbku do ktorej vibrácie prenikajú. To znamená, že je potrebné materiál vrstvovať a postupne po jednotlivých vrstvách utláčať.

Odvodnenie pozemku- Robí sa to vybagrovaním ílu do hĺbky až 50 cm, ktorý potom z pozemku vyvezieme preč a nahradíme ornou pôdou, alebo vyrovnaním terénu a následným zasypaním ornicou. V každom prípade však musíme použiť drenážne trubky. Základom pre ne je centrálny výkop, do ktorého sa budú zbiehať bočné výkopy. Výkopy sú vlastne kanály, ktoré vyložíme geotextíliou  a vyplnené priepustným materiálom (štrkom), na ktoré sa v miernom sklone kladú drenážne trubky. Po pripojení bočnej drenáže k centrálnej drenáži sa táto zasype ďalšou vrstvou štrku do hrúbky 5 - 20 cm v závislosti od priepustnosti ílu a zabalí sa do geotextílie. Štrk obalení v geostextílii potom zasypeme vrstvou ornice do výšky 30 – 40 cm.

Zalievanie základových pásov

• Pred zaliatím betónom netreba zabudnúť skontrolovať uloženie kanalizačných potrubí, vedení a uzemňovacích častí bleskozvodov.

• Vrchnú časť vyliatych základových pásov z  betónu vyrovnáme pomocou vodováhy a výšku kontrolujeme laserom od nulového bodu. Je to dôležité pre presné ukladanie nasledujúcej, soklovej časti.

• Po betonáži základových pásov ešte do čerstvého betónu nastrkáme železnú výstuž.

• Pri vyšších triedach tvrdosti betónu, betón rýchlejšie tvrdne a tým praská a treba ho polievať zvlášť ak je ešte cez leto sucho a teplo. Preto je nutné poliať betón hneď (hodinku) po zalievaní.

Základová doska

• Zásadne sa realizujú ako monolitické základové konštrukcie z prostého betónu alebo zo železobetónu.

• Vytvára ju súvislý plošný základ pod celým pôdorysom stavby. Monolitické železobetónové základové dosky sa navrhujú pri dovolenom namáhaní základovej pôdy približne 0,1 až 0,15 MPa.

• Spojenie železobetónovej dosky v rozsahu celého pôdorysu so zvislou železobetónovou obvodovou stenou podzemného podlažia spôsobuje tuhosť spodnej stavby. Tuhým spojením vznikne pevná priestorová základová konštrukcia tzv. železobetónová vaňa. Navrhujeme ju najmä vtedy, ak sa najnižšie podlažie dostane pod úroveň hladiny podzemnej vody. Ide o veľmi náročné zakladanie, nielen na spotrebu materiálu, ale aj na technológie zhotovenia, pretože počas výstavby treba odčerpávať a odviesť podzemnú vodu.

•  Z ekonomického, ale aj z technického hľadiska je potrebné voľbu takéhoto spôsobu založenia rozhodne zvážiť. Ak ide o parcelu s takýmito náročnými základovými pomermi, odporúča sa vyhnúť založeniu rodinného domu pod hladinou podzemnej vody.

Postup

• Na vybetónované základové pásy si vyznačíme rohy domu a založíme Soklovú  časť, na ktorú použijeme DT tvárnice – v mnohých prípadoch si stavba vyžaduje zvislé a vodorovné previazanie DT tvárnic, ktoré máme stanovené v projekte.​                                                                            

• DT tvárnice sa ukladajú nasucho, tesne vedľa seba, a tak, aby rady nad sebou boli posunuté o polovicu tvárnice. Pri ukladaní tvárnic je potrebné stále kontrolovať rovinnosť a zvislosť. Na to nám pomôže založenie murárskej šnúrky od jedného rohu k druhému.​

Šalovaie a zateplenie platne

• Vhodné riešenie na zateplenie základových konštrukcií je vytvorenie  debnenia z tepelnej izolácie z tvrdeného extrudovaného polystyrénu (styroduru) v procese výkopových prác základových konštrukcií, kde v jednom technologickom postupe zabezpečíte aj debnenie, aj izoláciu základových pásov po obvode. Styrodur nalepíme a upevníme na DT tvárnice pri čom vrch styroduru bude v nulovej výške platne. Nevýhoda - pri navarení asfaltových pasov treba dať veľký pozor na ten styrodur, aby sa nechutil.

• Celoplošné zateplenie základových konštrukcií, je pri variante základovej dosky použiť tepelnoizolačný systém základovej dosky z extrudovaného polystyrénu, ktorý slúži na zateplenie základovej dosky zo spodnej strany.

• Šalovací dielec (OSB doska) – dosku upevníme na DT tvárnice pričom horná časť bude náš nulový bod dosky. Nulový bod zameriavame laserom.

Vyrovnanie podložia (neplatí pri celoplošnom zateplení)

• Podľa projektovej dokumentácie sa uložia  vrstva zhutnenej hliny. Na zhutnenú vrstvu zeminy sa uloží vrstva drveného kameniva frakcie 16/32 mm.  kanalizačné potrubia a chráničky, ktoré sa zasypú vrstvou jemného piesku a ktoré obložíme dilatačným materiálom. Na celú plochu zhutneného kameniva sa položia železné rošty so vzájomným presahom cez 2 oká ktoré sa previaže.

• Upozornenie- Kanalizačné vyústenia z HT rúr musia mať vrchnú časť hrdla v rovine s povrchom základovej dosky a okolo nej vytvoriť dilatáciu. Nie je na nich možné dodatočné vytvorenie hrdla pomocou nahrievania. Železné rošty vypodložiť aby pri betonáži neboli priamo na zhutnenom kameni ale v betóne. V niektorých prípadoch sa medzi vrstvu zhutnenej hliny a drveného kameňa natiahne geotextília

Železné rošty- Vytvárajú sieť pozdĺžnych a priečnych základových pásov spojených do jedného celku. Dobre roznášajú rozdiely v sadaní základov. Zabezpečujú tuhosť spodnej stavby. Realizujú sa ako monolitické konštrukcie z prostého betónu alebo železobetónu.

Liatie betónu- Pred samotným liatím betónu, navlhčite vodou celý priestor v debnení. Do stabilného a pevne ukotveného debnenia môžeme začať liať pripravenú zmes betónu až po jeho okraj.  Následne zhutnite hmotu vibračnou doskou, zabezpečte jeho rovnomerné rozmiestnenie, povrch uhlaďte. Premeriavajte výšku liateho betónu v rôznych bodoch  laserom.

Ošetrenie betónu- počas ukladania a zhutňovania sa musí betón chrániť pred nepriaznivým slnečným žiarením, silným vetrom, vodou a dažďom. Čerstvý betón sa musí chrániť aj pred otrasmi.

• Ponechanie konštrukcie v debnení,

• Zakrytie povrchu parotesnými plachtami, ktoré sú zabezpečené na hranách a spojoch proti odkrytiu,

• Ukladanie vlhkých krytov na povrch betónu proti vysychaniu,

• Udržiavanie viditeľne vlhkého povrchu betónu vhodnou vodou,

• Nástrek vhodných ošetrovacích hmôt.